Nacerno.cz

              

Vydáno 03.01.11 O kultuře a hudbě->Knihy

Z krásnej lži nová nádej nevyrastie
Doyen českej hudobnej publicistiky a excelentný glosátor sa v textoch z rokov 2001 až 2008 snaží bojovať proti falošným mýtom a klamstvám v kultúrnom, spoločenskom i v politickom živote. Prvý album Karla Kryla Bratříčku, zavírej vrátka je považovaný za najlepšiu československú platňu štvrťstoročia 1965 až 1990. Neuveriteľný príbeh jej vzniku v poaugustovom, čerstvo okupovanom Československu je obsahom posledného textu knihy stĺpčekov, komentárov a fejtónov Jiřího Černého z rokov 2001 až 2008 Určitá míra facky (Nakladatelství Galén, Praha 2010).

Zázrak s Karlom Krylom
Práve tento klasik hudobnej kritiky bol autorom donkichotského nápadu pripraviť vtedy v štátnom (iné neboli) hudobnom vydavateľstve album, ktorého titulná pieseň symbolizovala odpor proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy a asi najlepšie vystihla smútok a poníženie ľudí, ktorí pár mesiacov roku 1968 s nádejou verili myšlienke socializmu s ľudskou tvárou.
Navyše, vydaniu platne chýbal aj podporný argument - Kryl totiž vtedy vôbec nebol známym pesničkárom a príliš veľkú úctu nepožíval ani u vtedajších najpopulárnejších domácich folkerov.
Zázrak sa však podaril, Černý dotiahol svoj zámer do konca a, samozrejme, napísal k platni so známym čiernobielym obalom s fotkami Josefa Koudelku aj sprievodný text.
Lapidárna pointa
Ten sa končil vetou „Z krásné lži nám nová naděje nevyroste", a touto myšlienkou vypointoval Černý aj svoj krylovský stĺpček i celú knižku.
Sú v nej stovky iných skvelých viet, ale práve táto lapidárne vystihuje zmysel celej publikácie a možno ju aplikovať na každý z textov, ktoré Černý týždeň čo týždeň uverejňoval v Mladej fronte Dnes, Reflexe, Lidových novinách a Hospodářských novinách. Bolo ich okolo tristo a v knihe je zhruba polovica z nich.
Aj keď je Černý najmä hudobným publicistom, spoluautorom v 60. rokoch legendárnej rozhlasovej hitparády Dvanásť na hojdačke, po normalizácii moderátorom putovných Antidiskoték (v tom čase jedinečného zdroja informácií o kvalitnej hudbe), ktorým zostal verný dodnes, jeho komentáre sa venujú nielen kultúrnym, ale aj spoločenským a politickým témam.
Proč bychom se netěšili?
Hoci má povesť obávaného kritika, neraz prekvapujúco vystupuje skôr v úlohe ochrancu obetí dnešného, neraz zjednodušujúceho a „odvážneho" čiernobieleho hodnotenia.
Napríklad pri tvrdení istého denníka, že v najhorších rokoch husákovského socializmu signatár anticharty a „ikona normalizácie" Karel Gott chlácholil ľudí piesňami typu Odnauč se říkat ne, sa Černý pýta, či potom nie sú rovnakými ikonami normalizácie aj operní antichartisti s ich rovnako chlácholivým, ale nedotknuteľným Proč bychom se netěšili.
Iný Hrabal na Matuškovej svadbe
„Fakty sú nesporné," zdôrazňuje Černý. Ich obdivuhodná znalosť mu dovoľuje pádne a nečakane argumentovať. A tak sa vzápätí dozvedáme, že aj taký Waldemar Matuška, ktorý dokázal do očí uraziť komunistických funkcionárov a vytrpel si od nich svoje, si na svadbu pozval eštebáckeho riaditeľa Pragokoncertu Františka Hrabala, šíriaceho podvrhnuté „pornosnímky" Marty Kubišovej.
Poetické priznanie o jednej bitke
Vo svojich textoch neúprosne bojuje proti falošným mýtom a klamstvám, pričom sa nevyhýba ani vlastným pochybeniam a pochybnostiam, vecne kladie vedľa seba plusy aj mínusy.
Tak je to aj vo fejtóne o jeho vzťahu k Janovi Werichovi, ktorý „s lumpami netancoval, ani sa s nimi nebil". Podľa Černého žiadny umelec nemôže byť dokonalý, ale niektoré jeho práce áno. „A my ostatní máme šťastie sa z najlepších diel tešiť a najlepších ľudí svojich životov si nájsť trebárs úplne inde."
Určite možno s niektorými jeho textami nesúhlasiť, no svojou presvedčivou argumentáciou, kultivovanosťou, štylistickou zručnosťou a schopnosťou ilustrovať ten-ktorý problém všeobecne známymi faktami v objavných kontextoch, provokujú na zamyslenie a polemiku. „Nejde mi o to všetko zrelativizovať, ale dobre poznať," je jedno z jeho vyznaní v knihe Určitá míra facky.
Inak, k tomuto názvu sa inšpiroval v rovnomennom fejtóne, kritizujúcom jazykové prehrešky českých politikov Gottwaldom počínajúc a Zemanom či Klausom končiac.
Oproti týmto sebavedomým rétorickým figúrkam mu pripadalo potom priam poetické vyjadrenie starostu jednej obce, ktorý sa v televízii priznal k bitke s miestnym spoluobčanom: „Do určitej miery som mu jednu vrazil."

Zdroj: SME, 20.10.2010, Alexander Balogh   
Autor: Jiří Černý   

Vytisknout článek  Vytisknout

Diskuse na téma: Z krásnej lži nová nádej nevyrastie
(počet příspěvků: 2, poslední: )

 
 
 
 bullet  Nejčtenější články
O velikém štěstí být chv
Betlemanie česky i slove
WWW adresy klubů, kamará
Prohrává vkus
Všímám si lidí, z nichž
Albové zrcadlo Radůzina
Za černými brýlemi rocko
Král Václav jedna ruka j
Zpěvačky soudím taky
Blábol léta v Harmonii
 bullet  Doporučujeme
Přírodní úkazy Jonny Lan
Mladá krev ve staronové
New York strhla i "
Od potemnělé Giddensové
Výlet do populární hudby
Proč volím prezidentem J
Virtuos extrémů
V Belliniho Normě mají h
Jaromír Nohavica zvládá
Růžový kavalír v MET má
 bullet  Nejdiskutovanější
Přechytračíme i USA? (787)
Kdy a kam za Jiřím Černým v roce 2018 (307)
Naše vypálené iluze (109)
AKTUÁLNĚ! - PO KRYLOVI VE ŠVANDOVĚ DIVADLE HEGEROVÁ (97)
WWW adresy klubů, kamarádů... (73)
Kamarád i dezertér (65)
Co Gottwald vylhal, o tom lže Grebeníček znova (63)
Čunek neví, kde začíná politikova osobnost (48)
České dějiny viděné jinak než Václavem Klausem (44)
Prohrává vkus (41)
 bullet  Přečtěte si
Kritik bez konzervatore
 bullet  Doporučuji WWW
Nakladatelství
Kluby
Hudební servery
Blogy
Osobnosti
Ostatní


Inzerce: Inzeráty a inzerce zdarma · Bazar · Antikvariát · Mimibazar · Byty · Stroje · Seznamka · Zaměstnání   
Magazín: Nacerno.cz    Volný čas: Rande · Rychloseznamka ··Fotoalbum · Horoskopy
Další informace: Reklama · Napište nám    Správce: © 2003 - 2017 TANGER infosystems s.r.o.

TOPlist